Na Gagoch bola opäť veselá NEDEĽNÁ CHVÍĽKA POÉZIE

Šedivosť socialistickej kultúry sa, samozrejme, nemohla neprejaviť aj v oblasti interpretácie umeleckých textov. Nehybný, amorfný školský systém celé desaťročia ponúkal stretnutia s literatúrou ako utrpenie čitateľských denníkov, mechanickú povinnosť memorovania mien, dátumov, názvov diel. Televízne Nedeľné chvíľky poézie síce sprostredkúvali pravidelné literárne kontakty, ale svojou nekreatívnou statickosťou, neraz jednorozmernou dramaturgiou a stereotypným preferovaním konzervatívnych interpretačných prístupov spoľahlivo odkláňali záujem predovšetkým mladších ročníkov iným smerom. Podstatná časť teenegerov ani len netušila, že aj v literatúre by našla svojich (a akých fascinujúcich!) Rolling Stones, Depeche Mode, Madonny či Tublatanky. Len k máloktorému umeleckému žánru sa dlhoročným hromadením chýb podarilo v uplynulých desaťročiach vypestovať taký prirodzený odpor, ako k umeleckému prednesu. Ak bolo stretnutie s recitátormi na tohtoročných Gagoch pod názvom Nedeľná chvíľka poézie, je zrejmé, že v tom bol aj kus figliarstva. V nedeľu tesne popoludní sa v klube Labyrint predstavilo niekoľko pozoruhodných tvorivých činov z uplynulej sezóny, českých i slovenských prednesov, ktoré svojou kontroverznou originalitou vyvolali vášnivé polemiky, spory a zneistili nejednu (viac či menej váženú) porotu. Predovšetkým však išlo predstaviť umelecký prednes ako moderný, výbušný, inšpiratívny výrazový prostriedok komunikácie s rozporuplným svetom, v ktorého epicentre je nám v týchto časoch láskavo umožnené existovať.