RADOŠINCI príšli na festival s inscenáciou MÁM OKNO

V tvorbe Stanislava Štepku a Radošinského naivného divadla sa často stretávame s pôsobivým dramatickým záznamom či trpko-smiešnou správou o stave súčasnej rodiny a morálky. Spomeňme si na inscenácie Človečina (1971), Lás-ka-nie (1992), Materské znamienko (1995), Tata (1996), Včela v zime (1999) alebo Hra o láske (2005). „Katarzia sa pre diváka rodí zo Štepkovho uhlu pohľadu, vyvolávajúceho očistný smiech,“ napíšu o spomínaných hrách v pražských novinách. Alebo napríklad v slovenskej Národnej obrode v súvislosti s Tatom konštatujú: „Stanislavovi Štepkovi a jeho divadelnému tímu sa podarilo ponoriť tak hlboko, až nakoniec našli podstatu a poetickým divadelným jazykom, vôbec nie naivne, hovoria o neznesiteľnej krehkosti ľudského bytia.“ Farbistý príbeh o vidieckom starom otcovi, ktorý chce vždy a všade – hoci na prvý pohľad nenáležite a bláznivo – vidieť a vnímať okolitý svet, žiť naplno a so všetkým, čo život prináša, ale aj jeho vtipné a bizarné stretanie s rodinou a okolím, čo sa na jeho originálny spôsob života pozerajú podozrievavo a s nedôverou, je skráteným obsahom najnovšej trpkej komédie Stanislava Štepku a Radošinského naivného divadla Mám okno. „Volačo móže byt v živote polla pravidél. A volačo nesmí byt any nasilu,“ hovorí na jednom mieste v hre hlavný predstaviteľ Viktor, ktorý sa neustále vždy a všade chce s ľuďmi rozprávať, ale pri jeho neutíchajúcej snahe trpko zisťuje, že vlastne nemá s kým... Sizyfovské úsilie starého otca nielen žiť inak, bez predsudkov a so všetkým, čo k životu patrí, ale aj snívať si inak a po svojom, naráža v najnovšej Štepkovej komédii na nepochopenie vlastnej rodiny, ktorej sa takzvaný normálny život tuším pomaly rozdrobuje a mení na smutné živorenie a ľudský sen iba na živočíšny spánok. Najnovšia trpká komédia Radošinského naivného divadla MÁM OKNO mala premiéru 6. a 7. novembra 2009 a vznikla v dramaturgii skúsenej dramaturgičky a herečky Dariny Abrahámovej, v réžii osvedčeného Ondreja Spišáka (v RND režíroval mimoriadne úspešné inscenácie Kino Pokrok, Tata, Ako som vstúpil do seba, Generál, Hra o láske, Desatoro) so Stanislavom Štepkom v titulnej úlohe starého otca Viktora a jednoznačne sľubuje divákom nevšedný a hlboký umelecký zážitok. Viac na: www.rnd.sk