PASTIER z Levoče vypovedal príbehy z próz V. Pankovčina

Laco Zwanziger, pastier s dokaličenou nohou prichádza na javisko, aby tam imaginárnemu redaktorovi z denníka vyrozprával svoj príbeh ako stretol UFO. Na takmer prázdnej scéne, ktorú vzadu rámcuje zošikený čierny horizont a pred ním iba stolička a vedro sa v priebehu trištvrte hodinky dozvieme ako prišiel o prsty na ruke, ako prezývajú jeho spolupracovníka na salaši a množstvo úsmevných ale aj smutných príbehov. Skomprimovaná „vychodniarčina“ z niekoľkých druhov nárečí východného Slovenska ide Vladovi Benkovi z úst ľahko, postupné odhaľovanie svetonázoru tohto vydedenca pasúceho svoje stádo jaloviek niekde mimo civilizácie je veľmi pôsobivé. Jednotlivé výstupy sú popretkávané hudobnými predelmi a výstupmi troch detí. Naivný ráz dokresľujú aj papierové kravy na kolieskach, ktoré sa ku koncu predstavenia objavia na zadnom horizonte. Príbeh, ktorý režisér Péchy spolu s Benkom pripravili je akýmsi kompilátom skutočného príbehu pastiera a Pankovčinovej poviedky. Dojemná dráma jednoduchého človeka, ktorému ufóni nosia cigarety a jedlo sa vie na javisku postarať sama o seba a nepotrebuje prvoplánovú naivitu a gýčovitý koniec. Pretože ak niekto zaujímavo rozpráva, neznamená to, že je to na divadlo málo. Pavel Graus